26 జులై, 2015

995. చక్రీ, चक्री, Cakrī

ఓం చక్రిణే నమః | ॐ चक्रिणे नमः | OM Cakriṇe namaḥ


మనస్తత్త్వాత్మకం సుదర్శనాఖ్యం చక్రమస్యాస్తీని ।
సంసారచక్రమస్యాజ్ఞయా పరివర్తత ఇతి వా చక్రీ ॥

మనస్తత్త్వ రూపమగు సుదర్శన నామక చక్రము ఈతనికి కలదు. తన ఆజ్ఞచే పరివర్తమానము అనగా పునః పునః మొదటివలనే తిరుగుచుండునదిగా సంసార చక్రము ఇతని ఆధీనమున కలదు.

:: శ్రీ విష్ణుమహాపురాణే ప్రథమాంశే ద్వావింశోఽధ్యాయః ::
చలత్స్వరూపమత్యంతం జవేనాంతరితానిలమ్ ।
చక్రస్వరూపం చ మనో ధత్తే విష్ణుకరే స్థితతమ్ ॥ 71 ॥

చలించు స్వభావము కలదియు, తన అత్యంతవేగముచే వాయువును కూడ క్రిందుపరచునదియు, చక్రస్వరూపము కలదియు అగు మనసును - విష్ణువు తన కరమునందు ధరించుచున్నాడు.

908. చక్రీ, चक्री, Cakrī



मनस्तत्त्वात्मकं सुदर्शनाख्यं चक्रमस्यास्तीनि ।
संसारचक्रमस्याज्ञया परिवर्तत इति वा चक्री ॥

Manastattvātmakaṃ sudarśanākhyaṃ cakramasyāstīni,
Saṃsāracakramasyājñayā parivartata iti vā cakrī.

His is the cakra or discuss (one of the weapons) called Sudarśana of the form of manastattva or psychology. He sets the wheel of saṃsāra or world in motion; so Cakrī. Cakra means circle.

:: श्री विष्णुमहापुराणे प्रथमांशे द्वाविंशोऽध्यायः ::
चलत्स्वरूपमत्यन्तं जवेनान्तरितानिलम् ।
चक्रस्वरूपं च मनो धत्ते विष्णुकरे स्थिततम् ॥ ७१ ॥

Śrī Viṣṇu Mahāpurāṇa Part 1, Chapter 22
Calatsvarūpamatyaṃtaṃ javenāṃtaritānilam,
Cakrasvarūpaṃ ca mano dhatte viṣṇukare sthitatam. 71.

In his hand Vishńu holds, in the form of His discus, the mind, whose thoughts like the weapon fly swifter than the winds.

908. చక్రీ, चक्री, Cakrī

शङ्खभृन्नन्दकी चक्री शार्ङ्गधन्वा गदाधरः ।
रथांगपाणिरक्षोभ्यस्सर्वप्रहरणायुधः ॥ १०७ ॥

శఙ్ఖభృన్నన్దకీ చక్రీ శార్ఙ్గధన్వా గదాధరః ।
రథాంగపాణిరక్షోభ్యస్సర్వప్రహరణాయుధః ॥ 107 ॥

Śaṅkhabhr̥nnandakī cakrī śārṅgadhanvā gadādharaḥ,
Rathāṃgapāṇirakṣobhyassarvapraharaṇāyudhaḥ ॥ 107 ॥

25 జులై, 2015

994. నన్దకీ, नन्दकी, Nandakī

ఓం నన్దకినే నమః | ॐ नन्दकिने नमः | OM Nandakine namaḥ


విద్యామయో నన్దకాఖ్యః ఖడ్గోఽస్యాఽస్తితి నన్దకీ ఈతనికి విద్య, తత్త్వజ్ఞాన రూపమగు నందక నామ ఖడ్గము కలదు.

:: శ్రీ విష్ణుమహాపురాణే ప్రథమాంశే ద్వావింశోఽధ్యాయః ::
బిభర్తి యచ్చాసిరన్తమచ్చ్యుతోత్యన్తనిర్మలమ్ ।
విద్యామయ తు తజ్జ్ఞానమవిద్యాకోశసంస్థితమ్ ॥ 74 ॥

అచ్యుతుడు ధరించు అసిరత్నము (చక్రవర్తి ధరించు ఖడ్గము) విద్యామయమును, జ్ఞానరూపయు, అత్యంత నిర్మలమును అయియుండి అవిద్య అనబడు ఖడ్గకోశమునందు నిక్షేపింపబడియుండును.



विद्यामयो नन्दकाख्यः खड्गोऽस्याऽस्तिति नन्दकी / Vidyāmayo nandakākhyaḥ khaḍgo’syā’stiti Nandakī His sword is called Nandaka, of the nature of the knowledge.

:: श्री विष्णुमहापुराणे प्रथमांशे द्वाविंशोऽध्यायः ::
बिभर्ति यच्चासिरन्तमच्च्युतोत्यन्तनिर्मलम् ।
विद्यामय तु तज्ज्ञानमविद्याकोशसंस्थितम् ॥ ७४ ॥

Śrī Viṣṇu Mahā Purāṇa - Part I, Chapter 22
Bibharti yaccāsirantamaccyutotyantanirmalam,
Vidyāmaya tu tajjñānamavidyākośasaṃsthitam. 74.

The bright sword of Achyuta is holy wisdom, concealed at some seasons in the scabbard of ignorance.

शङ्खभृन्नन्दकी चक्री शार्ङ्गधन्वा गदाधरः ।
रथांगपाणिरक्षोभ्यस्सर्वप्रहरणायुधः ॥ १०७ ॥

శఙ్ఖభృన్నన్దకీ చక్రీ శార్ఙ్గధన్వా గదాధరః ।
రథాంగపాణిరక్షోభ్యస్సర్వప్రహరణాయుధః ॥ 107 ॥

Śaṅkhabhr̥nnandakī cakrī śārṅgadhanvā gadādharaḥ,
Rathāṃgapāṇirakṣobhyassarvapraharaṇāyudhaḥ ॥ 107 ॥

24 జులై, 2015

993. శఙ్ఖభృత్, शङ्खभृत्, Śaṅkhabhr̥t

ఓం శఙ్ఖభృతే నమః | ॐ शङ्खभृते नमः | OM Śaṅkhabhr̥te namaḥ


స బిభ్రత్ పాఞ్చజన్యాఖ్యం శఙ్ఖం శ్రీహరిరచ్యుతః ।
భూతాద్యహఙ్కారరూపం శఙ్ఖభృత్ ప్రోచ్యతేబుధైః ॥

పంచభూతాత్మకమును, అహంకార రూపమును అగు పాంచజన్య నామక శంఖమును ధరించు శ్రీహరి శంఖభృత్.



स बिभ्रत् पाञ्चजन्याख्यं शङ्खं श्रीहरिरच्युतः ।
भूताद्यहङ्काररूपं शङ्खभृत् प्रोच्यतेबुधैः ॥

Sa bibhrat pāñcajanyākhyaṃ śaṅkhaṃ śrīhariracyutaḥ,
Bhūtādyahaṅkārarūpaṃ śaṅkhabhr̥t procyatebudhaiḥ.

The bearer of the conch named Pāñcajanya of the form of the five elements and the ahaṅkāra or ego.

शङ्खभृन्नन्दकी चक्री शार्ङ्गधन्वा गदाधरः ।
रथांगपाणिरक्षोभ्यस्सर्वप्रहरणायुधः ॥ १०७ ॥

శఙ్ఖభృన్నన్దకీ చక్రీ శార్ఙ్గధన్వా గదాధరః ।
రథాంగపాణిరక్షోభ్యస్సర్వప్రహరణాయుధః ॥ 107 ॥

Śaṅkhabhr̥nnandakī cakrī śārṅgadhanvā gadādharaḥ,
Rathāṃgapāṇirakṣobhyassarvapraharaṇāyudhaḥ ॥ 107 ॥

23 జులై, 2015

992. పాపనాశనః, पापनाशनः, Pāpanāśanaḥ

ఓం పాపనాశనాయ నమః | ॐ पापनाशनाय नमः | OM Pāpanāśanāya namaḥ


కీర్తితః పూజితో ధ్యాతః స్మృతః పాపరాశిం నాశయన్ పాపనాశనః కీర్తించబడి, పూజించబడి, స్మరించబడినపుడు పాపరాశిని నశింపజేయువాడు కనుక శ్రీ మహా విష్ణువు పాపనాశనః అని తెలియబడుతాడు.

'పక్షోపవాసాద్యత్పాపం పురుషస్య ప్రణశ్యతి । ప్రాణాయామశతేనైవ తత్పాపం నశ్యతే నృణామ్ ॥ ప్రాణాయామసహస్రేణ యత్పాపం నశ్యతే నృణామ్ । క్షణమాత్రేన తత్పాపం హరేర్ధ్యానాత్ప్రణశ్యతి ॥' ఇతి వృద్ధశాతాతపే 'పక్షోపాసము వలన జీవుని ఏ పాపము నశించునో నరుల అంతపాపమును ప్రాణాయామ శతముచే నశించును. ప్రాణాయామ సహస్రముచే నరుల ఎంత పాపము నశించునో అంత పాపము హరి ధ్యానము క్షణ మాత్రముననే నశించును' అని వృద్ధశాతాతప స్మృతియందు చెప్పబడియున్నది.



कीर्तितः पूजितो ध्यातः स्मृतः पापराशिं नाशयन् पापनाशनः / Kīrtitaḥ pūjito dhyātaḥ smr̥taḥ pāparāśiṃ nāśayan pāpanāśanaḥ When praised, worshiped or meditated upon, Lord Mahā Viṣṇu destroys accrued sins of a devotee and hence is known as Pāpanāśanaḥ.

'पक्षोपवासाद्यत्पापं पुरुषस्य प्रणश्यति । प्राणायामशतेनैव तत्पापं नश्यते नृणाम् ॥ प्राणायामसहस्रेण यत्पापं नश्यते नृणाम् । क्षणमात्रेन तत्पापं हरेर्ध्यानात्प्रणश्यति ॥' इति वृद्धशातातपे / 'Pakṣopavāsādyatpāpaṃ puruṣasya praṇaśyati, prāṇāyāmaśatenaiva tatpāpaṃ naśyate nr̥ṇām. prāṇāyāmasahasreṇa yatpāpaṃ naśyate nr̥ṇām, kṣaṇamātrena tatpāpaṃ harerdhyānātpraṇaśyati.' iti vr̥ddhaśātātape That sin of men which is destroyed by fasting fortnightly, is destroyed by performance of hundred prāṇāyāmas. That sin of men which is destroyed by performance of a thousand prāṇāyāmas dies out merely by a moment's thought of Lord Hari - thus is stated in Vr̥ddhaśātātapa Smr̥ti.

आत्मयोनिस्स्वयंजातो वैखानस्सामगायनः ।
देवकीनन्दनस्स्रष्टा क्षितीशः पापनाशनः ॥ १०६ ॥

ఆత్మయోనిస్స్వయంజాతో వైఖానస్సామగాయనః ।
దేవకీనన్దనస్స్రష్టా క్షితీశః పాపనాశనః ॥ 106 ॥

Ātmayonissvayaṃjāto vaikhānassāmagāyanaḥ,
Devakīnandanassraṣṭā kṣitīśaḥ pāpanāśanaḥ ॥ 106 ॥

22 జులై, 2015

991. క్షితీశః, क्षितीशः, Kṣitīśaḥ

ఓం క్షితీశాయ నమః | ॐ क्षितीशाय नमः | OM Kṣitīśāya namaḥ


క్షితేర్భూమేరీశః క్షితీశః దశరథాత్మజః భూమికి ప్రభువు క్షితీశః. ఈ నామము దశరథాత్మజుడైన శ్రీరామునికి కూడ వర్తించును.



क्षितेर्भूमेरीशः क्षितीशः दशरथात्मजः / Kṣiterbhūmerīśaḥ Kṣitīśaḥ Daśarathātmajaḥ The Lord of the earth is Kṣitīśaḥ. Son of Daśaratha i.e., Lord Rāma is known by this name.

आत्मयोनिस्स्वयंजातो वैखानस्सामगायनः ।
देवकीनन्दनस्स्रष्टा क्षितीशः पापनाशनः ॥ १०६ ॥

ఆత్మయోనిస్స్వయంజాతో వైఖానస్సామగాయనః ।
దేవకీనన్దనస్స్రష్టా క్షితీశః పాపనాశనః ॥ 106 ॥

Ātmayonissvayaṃjāto vaikhānassāmagāyanaḥ,
Devakīnandanassraṣṭā kṣitīśaḥ pāpanāśanaḥ ॥ 106 ॥